Basnicky.sk

Pomaly nám život plynie,
čas nás bije svojou silou,
tokom dní nám nádej hynie,
na mohyle s vlastnou vinou.

Dva brehy láska spája,
most citov k nim buduje,
preto sa jej nedostáva,
kde len jeden miluje.

S pýchou stojí mocný hrad,
čo dvorí mu staré bralo,
nie, nestačí len mať rád,
to je proste stále málo.

Šťastie je jak tichá voda,
čo viečkami prstov preteká,
láska tvoje srdce hlodá,
sťa rieka čo brehy obteká.

Tak nalejme si pohár vína,
márne plačeš láska milá,
Eros luk svoj nenapína,
nenadišla tvoja chvíľa.

Pohľad klesá ku dolinám,
kde padol orol ranený,
zlatý prsteň nedali nám
a v popol zhorel drevený.

Posledná aktualizácia: 29. 9. 2009 12:09